Starých egyptských faraónov mumifikovali bez mozgu. Mozog bol považovaný za zbytočnú časť tela bez dôležitých funkcií.
??? – Začneme tým, že mumifikácia nebola vyhradená faraónom, ale komukoľvek, kto si ju mohol dovoliť. A kým budeme v rozprávaní o mozgu pokračovať, upozorňujeme, že slabšie povahy by mali prejsť na ďalší záznam, pretože to bude trochu drsné.
Aby sme tento problém pochopili, musíme sa bližšie pozrieť na dôvody mumifikácie. V prvom rade to boli vhodné podmienky – sucho a teplo, ktoré starých Egypťanov vlastne upozornili na možnosť vysušenia mŕtvych. Postupne z mumifikácie urobili svojské umenie i výnosný podnik.
Podľa rozšírenej viery sa po smrti duša zosnulého vrátila do tela. Aby ho spoznala, bolo treba uchovať vonkajšiu podobu a prejsť cez rozum hnilobným procesom. Egypťania to docielili sušením – naložili telo do práškovej sódy (zhruba, presné chemické zloženie bolo trochu komplikovanejšie). Tu však vyvstal problém s hrudnou a brušnou dutinou, pretože vnútornosti sa rozkladali rýchlejšie, než sa stihli vysušiť. Preto balzamovači vybrali žalúdok, črevá, pľúca a pečeň, usušili ich osobitne a neskôr priložili do hrobu v osobitných nádobách, aby si ich neskôr nebožtík v prípade potreby našiel. Srdce však ostávalo na mieste, pretože bolo považované za sídlo myslenia, pamäte i emócií. Posledný súd u Egypťanov predstavovalo práve váženie srdca.
Čo však s mozgom? Nuž, vyberali ho cez nos. Kovovým nástrojom zastrčeným do nosnej dierky prerazili lebku, mozog rozšľahali a nechali cez nos vytiecť. Na rozdiel od ostatných orgánov ho však v nádobách neuchovali a zrejme ho skrátka niekam vyhodili. Podľa tejto logiky – neuchovávame mozog, pretože na onom svete by nám bol na rozdiel od ostatných orgánov nanič – by sme teda mohli usudzovať, že o mozgu Egypťania nemali valnú mienku. No mohlo to byť aj naopak: ťažko totiž sušiť mozog rozmixovaný na kašu, preto sa mumifikátori vyhovorili na to, že to žiadnu funkciu nemá.
Aj vďaka mumifikácii mali Egypťania zjednodušený, ale celkom presný obraz o tom, ako funguje ľudské telo a akú funkciu jednotlivé orgány majú. A hoci sa dochovali lekárske záznamy popisujúce neurologické zmeny nasledujúce po úraze hlavy, i tak mozgu nepriradili dôležitú funkciu. Čo si však Egypťania o mozgu skutočne mysleli? Nuž, naisto to nevieme a je celkom možné, že ani samotní Egypťania nevedeli, čo si o tom majú myslieť. Mohli ho považovať len za akúsi výplň lebečnej dutiny. Napokon, antický svet považoval mozog za chladič krvi a stredoveká anatómia mu prisúdila úlohu výrobcu hlienov.
No a na záver treba ešte dodať, že vyberanie mozgu nebolo pravidlom. Najmä múmie staršieho dáta boli nájdené aj s mozgom. Zjavne sa táto praktika objavila až neskôr, s rozvojom mumifikačných techník. A mimochodom, drahým zosnulým sa vyberali aj oči a nahradzovali napríklad kameňmi.
