“Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“
Povedali traja mudrci kráľovi Herodovi o Ježišovi. Ich prehnaná zhovorčivosť zapríčinila masaker betlehemských detí, ale ostaňme radšej pri tej hviezde. Čo to bolo, ak to bolo?
Idylické betlehemy zobrazujúce výjav z maštale a poklonu ukecaných mudrcov poznáme. Na tomto obrázku nič nezmení ani fakt, že dátum Ježišovho narodenia je neznámy, ale skôr to bolo na jar roku 6 alebo 7 pred naším letopočtom, teda nie 25. decembra roku 1.
Dátum je však dôležitý pre určenie onej hviezdy.
Kométa či supernova?
Tradične sa zobrazovala ako kométa, teda hviezda s chvostom. Čo je dosť zvláštne, lebo kométy boli známe a považovali ich za zlé znamenia. Prečo by zrazu kométa mala byť senzáciou oznamujúcou príchod Spasiteľa?
No a napokon – žiadna kométa sa v daných rokoch k nám nepriblížila. Posledná vhodná sa objavila v trojročnom predstihu. Kométu teda škrtáme. A to napriek tomu, že malo ísť o pohyblivý objekt, ktorý nielenže navigoval bonzácke trio, ale nad predmetnou maštaľou aj zastal. Toto môžeme rovno vylúčiť – ak do toho, pravda, nechcete montovať mimozemšťanov v kozmických lodiach.
Ďalšou možnosťou je supernova, ktorá náhle vzplanula v súhvezdí Andromedy. To by bolo super, keďže po toľkých rokoch sa to už nedá potvrdiť ani vyvrátiť. Proti však hovorí absolútny nedostatok záznamov z iných zdrojov. Vlastne, keď si to tak zoberieme, je pozoruhodné, že astronomický úkaz natoľko nápadný, aby popchol na cestu troch mudrcov, sa spomína len v jednom evanjeliu a nikde inde.
Astrologické okienko
Pomerne pravdepodobne preto znie teória, že v skutočnosti nešlo o hviezdu, ale o astrologický výklad stretnutia (konjukcie) Saturnu s Jupiterom v súhvezdí Rýb. Keďže ide o zriedkavú udalosť, ktorá však v danom roku nastala až trikrát, mohlo to vyvolať nadšenie troch… čo to vlastne boli?
Králi nie, to vieme. Mudrci? V origináli “magi”, čo neznamená mágov, ale učencov – astronómov, astrológov. Keďže kresťanstvo astrológiu odmieta, do prekladu sa dostali mudrci. Bolo by trochu trápne jednu z najdôležitejších udalostí Nového zákona sprevádzať astrologickým okienkom.
Sme však na pevnejšej pôde – konjukciu si ostatní možní pozorovatelia na svete nijako zvlášť nevšímali – planéty sa stretávali a rozchádzali pravidelne. Na tom by nebolo nič zvláštne. Astrológov však takéto nezvyčajné a trikrát zopakované stretnutie mohlo vyštengrovať až k túre do Betlehemu. Ako navigácia by to nestálo za nič, pretože nielenže sa obe planéty neobjavili na východe, ale odborne podkutí astrológovia by sa o to ani nepokúšali, chápuc, že planéty by sa nepohli zo svojich dráh, len aby ukázali na správne miesto. Prečo si teda zvolili práve ten smer a práve ten čas?
Alebo nič?
Počkať – niečo tu nesedí. Nože sa vráťme o tri odseky dozadu. Betlehemská hviezda sa spomína iba v jednom evanjeliu. Máme ich pritom štyri, alebo dokonca päť, ak rátame aj Judášovo.
Najstaršie a preto časovo najbližšie Markovo evanjelium však nič nehovorí o samotnom narodení Ježiša. Akože – vôbec. Ježiš si to prihasí na scénu in medias res ako dospelý muž z Nazaretu. Ani ostatné evanjeliá hviezdu nespomínajú.
Je preto možné, že autor Matúšovho evanjelia v snahe vylepšiť a prekonať svojich predchodcov si hviezdu jednoducho vymyslel, alebo dodal do svojho textu legendu, ktorá kolovala ústnym podaním. Niečo ako keď bulvár robí senzácie z nezaujímavých vecí. A Betlehemská hviezda tak napokon ani nikdy neexistovala.
Rovnako, ako hrôzostrašný masaker betlehemských chlapcov.
