Nesúlad v názvosloví sa dá botanicky vyriešiť ľahko. Ale nechceme a máme na to dobrý dôvod.
Ako sa nazýva plod jednoročnej rastliny, ktorý je veľký, zvonka prevažne zelený a vnútri červený? Melón? Dyňa? A čo jeho príbuzný, so žltou či oranžovou dužinou, menším obsahom vody a sladšou chuťou?
Nech ste odpovedali akokoľvek, odpovedali ste správne. Obom totiž môžeme pokojne hovoriť melón. Už len z toho dôvodu, že sme si zvykli a botanici už rezignovali.
Prečo vôbec toľký zmätok?
Na príčine sú rôzne jazykové vplyvy. Pomerne nešťastné, keďže ostatné národy takúto dilemu nemusia riešiť a majú v tom jasno. Kým v nemčine a angličtine je všetko melon, v češtine meloun, v maďarčine zase dinnye. V češtine dýně znamená výhradne tekvicu.
Slovenskí botanici v tom pritom majú úplne jasno. Dyňa červená. Punktum.
Napriek tomu nemienime vyhlasovať džihád za dyňu. Na príčine je totiž žltý kultivar. Hoci pôvodne ho poznáme ako melón cukrový a malo by to teda byť jasné – červená dyňa, žltý melón -, po novom sa už druhí menovaní nazývajú dosť blbo.
Uhorka žltá.
V tej chvíli je všetko jasné. Hovorte tomu, ako len chcete. Neexistuje, aby sme melóny nazvali uhorkou, nech sa botanici aj na hlavu postavia!
