Duchovia, prízraky, poltergeisti, strašidelné zvuky, nevysvetliteľne odolné škvrny od krvi, vlny mrazivého vzduchu… Aj vy sa radi bojíte? Nie ste jediní, preto sa už celé veky rozprávajú strašidelné legendy, báje, rozprávky, horrory vo filmovej a literárnej tvorbe sa už ani spočítať nedajú.
Duchárske historky idú s dobou: už sme sa stretli s rafinovane prekliatou videokazetou, či strojmi a prístrojmi, ktoré posadli démoni. Desivé príbehy sa rozprávali za dlhých zimných večerov a v pionierskych táboroch. A dnes kolujú mailami.
Táto fotografia mi dorazila do mailu aj so skutočne hrôzostrašnou legendou:
“Dva kamarádi na fotce jeli se svými přáteli na prázdniny na Zelenou Vodu (!) a poprosili své přátele, aby je vyfotili. Když se blesklo od fotoaparátu, upadl fotograf do bezvědomí a 20 dní byl v komatu, doktoři řekli, že to bylo způsobeno šokem a dodnes je na psychiatrii pod dozorem lékařů. Když poté jeho přátelé fotku nechali vyvolat, dostali strach: všichni mohli přísahat, že v ten moment byli tehdy na místě foceni sami.
Jeden z jejich kamarádů poslal tuto fotku 13 vědcům a krátce nato vyhrál ve sportce obrovské množství peněz. Ředitel velké společnosti tento e-mail vymazal, aniž by ho poslal dál a jeho firma šla krátce potom do konkursu, dnes je z něho žebrák. Přepošli obrázek 13 lidem a čekej, co se stane.”
Ako sa zdá podľa popisu, máme tu kdesi na Zelenej vode ducha mníšky, ktorá sa objavuje so slušivým mečom vrazeným do krku, našťastie iba na fotografiách. Ochotne pózuje a navyše svoje fotografie v e-mailoch začarovala tak dômyselne, že ak sa šíri ďalej, prináša ľuďom šťastie, no ak ju vymažú, beda im, postihne ich katastrofa. Treba preto jej podobizeň posielať trinástim nešťastníkom z vášho adresára?
NIE – A na to snáď ani nepotrebujete odbornú konzultáciu Panic room. Už len samotný príbeh kríva na všetkých osem nôh. Pozrime sa teda na problematické miesta historky:
- Správanie strašidla je naskrze v rozpore s tým, že je to mníška alebo rádová sestra. Vzhľadom na evidentne násilnú smrť môžeme predpokladať, že išlo o štandardnú členku kláštora, u ktorej nemožno predpokladať, že by sa z nej po smrti stalo strašidlo. Katolícka náuka, ku ktorej ju habit radí, jednoducho duchov neuznáva. Aj tu však samozrejme sú výnimky: no napríklad nešťastná bezhlavá mníška z Kanady len žiada o nájdenie svojej hlavy a pochovanie k zvyšku tela. Čo je ťažká vec, pretože jej hlava sa nenašla nikdy a telo je pochované kdesi vo Francúzsku.
- V okolí Zelenej Vody som nenašiel ani stopu po legende o mníške s mečom v krku. A takú fotocitlivú legendu by si asi miestni nenechali ujsť.
- Predstava, že žmurknutie zakrvaveného ducha niekomu privodí šok ústiaci do kómy, je hooodne divoká.
- Kto a ako stopoval maily, aby vedel zosumarizovať, ako dopadli ich jednotliví príjemcovia?
- Z dvoch uvedených prípadov, aj keby boli skutočné, sa nedá vyvodiť priama súvislosť medzi odoslaním/neodoslaním mailu. Navyše, kým sa firma dostane do konkurzu, chvíľu to trvá a väčšinou za bankrotmi nestoja duchovia mníšok, čo sa radi premávajú po mailoch.
- Okrem miesta zjavenia onej mníšky mail nedodáva absolútne žiadne detaily, naopak, je všeobecný až hrôza. Celkovo pôsobí ako výplod nie príliš kreatívneho mozgu, ktorý ani poriadny strašidelný príbeh nedokáže vymyslieť. Veľké šťastie sa pre jednoduchého autora rovná výhre v športke a veľká smola konkurzu firmy.
- A poďme k fotografii. Ak potrebujete druhý pohľad, doprajte si ho a všimnite si, že mníška je zmenšená, pretože je pred fotografovanou dvojicou. Z hľadiska perspektívy by však mala stáť za nimi. Duchovia sú bez výnimky popisovaní ako zjavenia v životnej veľkosti a uniká mi dôvod, prečo by sa práve tento mal zjavovať ako bonsaj, čo mu dosť uberá na hrozivosti.
- Preliezol som more stránok, zhliadol som bezpočet obrázkov, dokonca som navštívil aj virtuálny obchod s bábikami v habitoch! Po tom všetkom môžem svedomito povedať, že som nenašiel žiaden súčasný ani historický rád, ktorý by nosil habit ako mníška na fotografii. Navyše, meč ako vražedná zbraň posúva dátum smrti pomerne ďaleko do minulosti, kedy by sme si mníšku, na našom území určite, predstavovali skôr v nebielenom plátne ako v zložitom čierno-bielom prevedení.
Vyobrazená mníška medzi nami vôbec nevyzerá ako duch. Je to očividná a neveľmi podarená fotomontáž. Tipujem, že jej fotografia pochádza z nejakej halloweenskej party, kde majú Američania sklony sa obliekať aj za rôzne strašidlá.
A akoby to nestačilo, posledný klinček do rakvy zatĺka slávnejší a o čosi vydarenejší exemplár duchárskej fotografie. Neuhádnete, aká story ju sprevádzala: tento duch sa zjavil v indickom národnom parku Sundarbans. Fotograf, ktorý mal to šťastie, vykríkol od hrôzy, omdlel a po dvoch dňoch skonal v nemocnici na infarkt. Keď jeho priatelia fotografiu vyvolali, dostali strach: mohli by odprisahať, že počas fotenia bol objekt v zábere sám. Fotografia začala kolovať po mailoch aj s dovetkom, aby ju adresát poslal ďalej trinástim ľuďom. Obchodník, ktorý sa s posielaním ďalej neobťažoval, počas trinástich dní prišiel o všetko. Naopak, robotník, ktorý ho poslal, bol služobne povýšený a do trinástich dní sa vyriešili všetky jeho problémy…
