Milovala hudbu, ale ten cit bol jednostranný. S ľahkosťou spievala tie najťažšie árie. Príšerne. Svojimi výkonmi uvádzala do rozpakov všetkých svojich známych a keď vyšla pred širokú verejnosť, dostalo sa jej výsmechu. Do histórie vošla Florence Foster Jenkins ako najhoršia speváčka všetkých čias.
Ak by o tom niekto pochyboval, jej dych berúce výkony sú naveky zaznamenané na gramofónových platniach. Jej nahrávky sa dodnes predávajú. Stala sa hlavnou postavou rovnomenného filmu s Meryl Streep v hlavnej úlohe. O pár mesiacov skôr sa v kinách ocitol francúzsky film Marguerite, ktorý sa jej životom tiež nechal inšpirovať.
Filmy i divadelné hry vykresľujú madam Florence ako ženu bez talentu, zato s veľkými ambíciami. A hoci zjavne úprimne milovala hudbu, žila v sebaklame, že je grandiózna speváčka s nedoceneným talentom, aj keď v skutočnosti žiaden nemala.
A tu sa dostávame k znaku, ktorý túto kresbu spochybňuje:
??? – Najväčšou záhadou totiž je, ako žena s nespochybniteľným citom pre hudbu, mohla byť presvedčená o vlastných kvalitách. V detstve sa ukázala ako talentovaná klaviristka, ktorá dokonca verejne vystupovala. Môže niekto s hudobným talentom nemať sluch?
Kamila Magálová, ktorá spev Florence študovala pred tým, ako si ju zahrala v SND, poznamenala, že Florence mala príslušný hlas, ale jednoducho netrafila tón. Nikdy.
Jej životopis od Nicholasa Martina ponúka možné vysvetlenie. Manžel dobrej Florence jej totiž okrem priezviska Jenkins daroval aj syfilis. Vtedajšia liečba zahŕňala ortuť a arzén, čo nie sú práve látky, ktoré by sme chceli mať vo svojom tele (a to už nevravíme o účinnosti takejto liečby – bola nulová).
Pojedanie dvoch jedov spôsobilo, že Florence vypadali vlasy a nosila parochne. Okrem toho však šialená liečba mohla spôsobiť tzv. tinnitus – hučanie či pískanie v ušiach. Okrem ďalších nepríjemností to u postihnutého vyvolá aj problémy so sluchom. A to mohlo byť príčinou, prečo Florence tak falošne pišťala.
Problémom pri potvrdzovaní tejto možnosti je, že z jej mladšieho veku sa žiadne hodnotenie jej spevu nezachovalo – ani oslavné, ani zničujúce. Pred zranením, ktoré ukončilo jej kariéru klaviristky, Florence spievala len sporadicky. Keď prišla o možnosť hrať na klavíri, sústredila sa na spev, no jej chuť verejne vystupovať rástla len postupne.
Svoje publikum si však vždy starostlivo vyberala, preto nemáme k dispozícii objektívne hodnotenie jej spevu. Vzhľadom na jej zdravotný stav je však možné, že dovtedy priemerná speváčka sa zhoršila, pretože samu seba poriadne nepočula, prípadne počula niečo iné, než jej v skutočnosti vychádzalo z hrdla.
Jej verné publikum, prirodzene, jej nepovedalo, že kvíli ako psychotická siréna, chválilo a posmeľovalo ju. Florence preto úprimne nepochybovala o svojom talente. Ani postupujúci vek – svoj posledný koncert odspievala ako 76-ročná – jej nenašepkal, že na zložité árie nemá. Poškodený sluch a povzbudzovanie jej krúžku ju udržiavali v blude. Brutálne kritiky po prvom skutočne verejnom vystúpení, ju preto zničili. Osudný infarkt dostala päť dní po koncerte v Carnegie Hall a o mesiac nato zomrela.
Keď sme už pri tom kontrolovaní, film s Meryl Streep sa v niektorých bodoch odkláňa od skutočnosti. Ak vás to zaujíma, tu sú niektoré rozdiely:
- V čase koncertu v Carnegie Hall už Florence a St. Clair Bayfield netvorili pár. Hoci naďalej pomerne intenzívne spolupracovali a stretávali sa, už boli rozídení.
- Kathleen v skutočnosti St. Claira neopustila – vrátila sa do Anglicka, aby sa ako dobrovoľníčka zapojila do boja v prebiehajúcej vojne. Po smrti Florence sa vzali.
- Postava Agnes a jej úloha v deji je vymyslená.
- Verná slúžka sa nevolala Kitty, ale Mildred Brown.
- Vzťah Florence a jej klaviristu Cosmého McMoona bol v troskách – za jej chrbtom totiž na javisku prevracal oči, robil grimasy a smial sa jej. Pred vyhadzovom ho zachránilo len to, že do koncertu v Carnegie Hall by nový klavirista nestihol nacvičiť celý repertoár. Preto ho, pochopiteľne, ani na poslednú chvíľu nezahrnula do svojho závetu.
- Cosmé tiež nebol jej jediným klaviristom, ešte pred ním dlho spolupracovala s inými.
- Gag s poslednou vôľou, ktorú nosila neustále so sebou, je zrejme tiež vymyslený – závet mal byť uložený v jej sejfe, avšak záhadne sa stratil.
- Večer v Carnegie Hall prebiehal výrazne inak – Florence “nezmrzla”, keď sa začal smiech, neohrozene dobojovala celé vstúpenie, presvedčená, že ide o dielo provokatérov, ktorých do hľadiska nasadili jej neprajníci.
- Okrem Florence vystupovali v ten večer aj ďalší hudobníci, takže mala čas sa prezliekať do svojich výpravných kostýmov.
- Infarkt dostala až päť dní po Carnegie Hall, nie na druhý deň, keď vyšli kritiky. Taktiež to nebolo v hotelovej hale, ale v obchode.
- St. Clair síce bol pri jej smrteľnej posteli, ale keďže jej stav sa zdanlivo zlepšil, v čase jej smrti bol preč a až po návrate do hotela sa o smrti Florence dozvedel.
- Slávnu vetu “Ľudia môžu povedať, že som nevedela spievať, ale nikto nemôže povedať, že som nespievala,” síce Florence povedala, avšak neboli to jej posledné slová.
