Hypermarkety sú nielenže mäsožravé, ale číhajú v nich aj ďalšie neopísateľné hrôzy. Jedna obzvlášť chúlostivá striehne na dámskych záchodoch. Aspoň to tvrdí mail, ktorý čulo cirkuluje v našich schránkach.
Napodiv nejde o vražedné baktérie, ale o hnusného zlodeja. Mail sa dušuje, že tento zákerák pôsobí veľmi sofistikovaným spôsobom: „Zlodej vkĺzne na dámsky záchod a zamkne sa v jednej kabínke. Počká si, až je na celom záchode len jedna žena, a to v susednej kabínke. Potom vylezie na misu a namieri zhora na sediacu ženu pištoľ.„
Scéna ako z desivého thrilleru. Pokračovanie je ešte desivejšie: „Rozkáže jej, aby mu dala všetky peniaze a cennosti. Keď ich dostane, nakáže jej, aby sa vyzliekla donaha a vyhodila šaty z kabínky. Zlodej šaty strčí do nákupnej igelitky. Vyjde von a na dvere zavesí označenie ‚Mimo prevádzky‘. Potom zmizne v dave.“
Keby niekomu nebolo jasné, načo ten striptíz, mail to vysvetľuje: To zaručí, že na záchod nevojde nikto, kto by mohol nešťastníčke pomôcť. Obvykle to trvá hodinu či dve, kým žena naberie odvahu a vyjde zo záchodu von nahá. To dáva zlodejovi dostatočný náskok, aby zmizol a nikdy ho nenašli.“ Je to skutočný prípad?
NIE – Ide iba a iba o výmysel. Aj keby sme nevedeli, že žiaden takýto prípad sa nikdy nikde neodohral, v hysterickej historke je niekoľko závažných nedostatkov:
1. Chlap na dámskom záchode. Aby sa muž nepozorovane dostal na ono miesto, musel by striehnuť pri dverách hypermarketu pri jeho otvorení, vzápätí cválať rovno na záchody – a len dúfať, že tam nenájde niektorú zamestnankyňu alebo upratovačku. Zároveň by to predpokladalo, že ho neuvidí nikto, ani personál okolitých predajní. Suma sumárum: poriadne náročná úloha.
2. Nedostatok obetí. Nájsť ženu, ktorá na záchod v obchode či reštaurácii ide sama, je samo osebe nezvyčajné. Navyše to predpokladá poriadne vyľudnený obchod, keďže modus operandi si vyžaduje:
a) jednu osamelú ženu v celom záchode;
b) presne umiestnenú vo vedľajšej kabínke;
c) aby žiadna ďalšia návštevníčka WC počas akcie (ktorá s vyhrážkami, vyjednávaním, odobratím peňazí a cenností, vyzliekaním a útekom chvíľu trvá) nevošla dnu. Všetko spolu tvorí ďalšiu obrovskú prekážku.
3. Správanie ľudí. Keď idete na záchod v hypermarkete, je to v drvivej väčšine neodkladná záležitosť. Skrátka otvoríte dvere. Ceduľa s nápisom ‚Mimo prevádzky‘ má tendenciu uniknúť pozornosti zákazníkov. Obzvlášť na mieste, kde ju nikto nečaká. Štandardným postupom je totiž v prípade poruchy WC zamknúť postihnutú kabínku, nie odstaviť celú miestnosť aj s umývadlami.
Zlodej sa nemôže ani spoliehať na správanie vystrašenej obete. Sediac na záchode v bezbrannej polohe je žena schopná jednoducho odmietnuť sa čo len pohnúť z misy. Práve dovylučovala a je ochotná nechať sa zastreliť, len aby nemusela vstať neočistená po potrebe.
Keby aj zlodej uspel, len máloktorá žena by ostala potichu sedieť v kabínke a čakať na pomoc. Určite nie dve hodiny. Nevraviac o tom, že skôr či neskôr (a v prípade hypermarketov určite skôr ako neskôr) si to prihasí miestna hajzelbaba. Gurážna dáma nemusí čakať ani na ňu. Jednoducho otvorí dvere, vystrčí hlavu a začne jačať o pomoc…
Podčiarknuté a sčítané – striptízoví zlodeji na záchodoch hypermarketov nevyčíňajú. Trvalo by im celý deň, kým by sa dočkali vhodnej obete a podmienok na akciu. A aj jej zvyšok je taký rizikový, že si dámy môžu oddýchnuť. A link na tento článok im pošlite, keď sa budú snažiť historkou o záchodovom lupičovi odpovedať na vašu otázku, prečo chodia na záchod vždy vo dvojici…
Striptízový násilník má svoj záznam aj na stránke Snopes.
