Tak to tu máme. Školopovinní žiaci to otrieskajú učiteľom o hlavy. Dysgrafickí blogeri nám tým budú mávať pred očami. Dementní diskutéri sa tým zaštítia a budeme bezmocní. Epidemický mail nás o tom presviedča: Slovenčina je najťažší jazyk na svete!
A to údajne nie preto, že by si to myslel autor mailu (ktorý má na jazykovedca pozoruhodné medzery v pravopise), ale zhodli sa na tom účastníci konzorcia (?) jazykovedcov v Paríži, po ôsmich rokoch bádania.
Sedem gramatických pádov, ohýbanie všetkých možných slovných druhov, tri rody, nespočet predložiek, prípon a predpon… Keď sa na to tak pozrieme, treba uznať, že slovenčina nie je jazyk, ktorým sa dá med lízať. Ale: je naozaj najťažší na svete?
NIE – Ak si aj odmyslíme svojský pravopis pána podpísaného ako prof. Dr. Vladimír Trnka, ešte stále je tu pár minimálne podozrivých vecí: počnúc tvrdením, že každý týždeň sa vytvoria dva až tri nové jazyky, cez fakt, že žiadna takáto osoba sa nespomína medzi členmi Ústrednej jazykovej rady ministerstva kultúry, až po čudné vynechanie češtiny spomedzi najťažších jazykov. Pritom sú si oba jazyky veľmi podobné a čeština má ešte pár špecifík naviac (na konci slovies sa používa -li aj -ly).
Mail navyše tvrdí, že slovenčina ako jediný jazyk na svete má 7 pádov. Už aj so znalosťami zo základnej školy nám musí byť jasné, že je to nezmysel. Rovnako ich má totiž aj čeština, ale na rozdiel od slovenčiny sa piaty pád, vokatív, aj používa. V slovenčine pritom oslovenie ostalo iba v niekoľkých archaických slovách (otče, Bože, priateľu).
A pokiaľ bažíte po skutočnom slove odborníka, s dôverou si kliknite na slovo riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slavomíra Ondrejoviča, ktorý tento mail označil za nezmysel.
